Rok 2008.

 

 

    Nastúpil rok 2008 a s ním aj naše veľké predsavzatia a plány. Do mája nás čaká nesmierne tvrdý tréning, stavanie a čistenie tancov. K pôvodným už nacvičeným tancom pripravujeme nové tance, „ Horu“ tance  z Jakubian autor Laco Bačinský, „ Tance z Fintíc – Do šafľika „ autorka úspešná študentka VŠMU Danka Kavalcová, „ Višňovského verbunk „ v choreografii ďalšieho úspešného študenta VŠMU a už  populárneho choreografa Vlada Michalka, ani dievčatá nechceli zaostať za chlapcami a ďalším tancom sú dievčenské karičky zo zemplínskej dedinky Sačurov autorky nemenej známej tanečnice a choreografky Barborky Skrakovej. Na záver nášho snaženia nám pripravil nezvyčajný tanec pán choreograf Ervín Varga.  Hodiny a dni ťažkej práce, more potu a odriekania vyústilo do pamätného dňa 3. mája 2008.  

 

3. máj roku pána 2008

 

 Tak a je to za nami. Celý ten dlho očakávaný deň, niekedy preklínaný deň, deň na ktorý sme sa pripravovali hádam už rok predtým.

     Najprv bola myšlienka vytvoriť program pri príležitosti  5. výročia  založenia folklórneho klubu Omladina. Nejaké tance sme už mali postavené a bolo treba doplniť celý program ďalšími tancami. Oslovili sme niekoľkých choreografov, aby sa taktiež zapodievali myšlienkou vytvoriť nové tance vhodné charakterom a tempom pre seniorsky súbor. No a začali sme pracovať. Vlado Michalko napriek vzdialenosti svojho pôsobenia  začal s prípravou chlapcov pre verbunk a to hneď nie hocijaký, ale rovno „ Višnovského verbunk „ zo Zamutova, pán Ervín Varga sa podujal pre netradičný párový tanec, ktorý má pracovný názov „ Prvý tanec „ a Danka Kavalcová v rámci svojho štúdia  na VŠMU v Bratislave nám pripravila menšiu formu tanca  z Fintíc „ Do šafľika „ . Keďže chlapci mali už rozostavaný verbunk, tak sme nemohli zabudnúť ani na naše ozdôbky nežného pohlavia a dohodli sme sa s Barborkou Skrakovou,na spoluprácu v podobe nacvičenia ženského tanca  a to zemplínskych karičiek , ktoré majú názov „ Sačurovské karičky „. Ostatným spolupracovníkom v príprave tanca bol starší choreograv na Slovensku známy Ladislav Bačinský, ktorý sa realizoval v choreografii „ Hura „ z rusínskej  dedinky Jakubany.

    Nastali hodiny a dni riadnej driny, potu a niekedy aj nervov pri nácviku nových a opakovaní existujúcich tancov. Však usporiadať 15 – 17 párov tanečníkov do nejakej formy dá veľa práce a nehovoriac o tom, keď sa táto masa rozhovorí. Chudák Pišta Szitás niekedy mal z toho asi nervy na dranc. Boli aj nejaké krátke sústredenia cez víkendy, ďakujeme Vám naše rodiny, že ste nám to tolerovali a znášali Ste našu neprítomnosť v domácnostiach pri rodinných krboch.

    Blíži sa dátum 3. mája 2008  tempo nácvikov sa stupňuje nervozity pribúda, ale sme dospelí ľudia tak to akosi zvládame. Pripravujú sa nové kroje, šije nám ich takmer celé Slovensko. Hudobníci trpezlivo cvičia nové tanečné a spevácke čísla. Naša speváčka Maruška pripravila si svoje spevácke vstupy, ktoré nás veľmi zaujali už pri ich nácviku. Na podporu spevu tanečníc sme prizvali bývalé členky súboru Dargov, aby pri karičkách pomáhali dievčatám spievať. Vďaka Vám. Dievčatá neúnavne pilujú svoje karičky, až mi ich je niekedy ľúto keď sa v niečom pomýlia. Chlapci a či už chlapi v pote tvári sa trieskajú do nôh a cvičia čapáše len tak hučí. Spoločné párové tance dolaďujeme a podľa mňa sa stále len točíme, ale vo víre tanca. Tričká sú mokré, hrdlá suché, kedy už tomu bude koniec? Snáď niekedy 3.mája. Veľká vďaka všetkým od A po Z, že ste to vydržali jak fyzicky tak aj psychicky. Dochádzka na nácviky bola príkladná a perfektná.

    Je tu sobota 3.mája 2008 skoro ráno som vstal,  pretože kedykoľvek som sa v noci prebudil moje myšlienky stále blúdili dnešným programom. Ešteže je dnes krásne, slnko svieti, rozkvitnuté stromy voňajú, proste deň ako stvorený na premiéru. Je 9.00 hod. stretli sme sa v divadelnej sále pri svetelných skúškach, priestorovej skúške, zvukári rozostavujú svoju aparatúru. Vzadu na opone visí plátno na ktorom je fotografia z jedného tanca a názov telesa, ktoré dnes večer bude hrať prím, ktoré bude obdivované, ktorému budú tlieskať omladený kolektív seniorov jednoducho OMLADINA. Skúšali sme svetlá, totiž nasvietenie jednotlivých tancov a ostatných čisel. Prebehli sme celý program trochu na pamäť aj s muzikou, či sa počujeme, či je dobrý odposluch a podobne. Priestorová skúška bola veľmi dôležitá, presne sme si postavili priestor podľa veľkosti javiska, lebo umiestniť 17 párov, aby sa netlačili a neprekážali je niekedy veľký problém, všakže Pišta. Koniec skúšok a je 13.30. Obed, sprcha trochu si natiahnuť nohy, zažmúriť oči.

    Je 17.00 hodín opäť sa stretávame v Jumbo centre. Už máme všetko pripravené, kroje, čižmy, stuhy  ,čepce klobúky. V kolektíve je veľmi dobrá nálada, všetci sa navzájom povzbudzujeme, cítim že to dnes dobré vypáli. Myslím, že podobný pocit majú všetci. Oblečení sme už v kostýme na prvý tanec, ktorý ešte nebol na javisku a preto nás zväzuje obavou ako bude predvedený, hudba je dosť náročná a ťažká pre hudobníkov, jednoducho je štylizovaný tanec niečo nezvyčajné mala by to byť na úvod riadna pecka.

   Je 19.10 Ľudka vyšíva na cimbále prvé tóny Ervínovho tanca, ktorý má príznačný názov „ Prvý tanec“, opona sa otvára tanečníci vychádzajú na javisko, družne sa zdravia a prichádza tango do šera javiska. Postupne sa rozsvecujú ďalšie svetlá, tanec prúdi svojím tempom diktovaným muzikou, napätie opadáva venujeme sa len a len tancu. Je tu záverečná póza, klaňanie do obrovského potlesku plného hľadiska. Je to fantastický pocit. Prichádza moderátor Gejza Tóth, s ktorým spoločne privítame všetkých divákov a hostí, ďakujeme naším rodinám za to, že môžeme robiť to čo nás baví a čo baví aj našich divákov. Nasleduje zemplínsky tanec v choreografii pána Milana Hvižďáka, Kentoš začal úvodným sólom, postupne pridávajú sa ďalší a končí sa celý tanec plným roztancovaným javiskom. Opäť silný potlesk. Nastupujú sólisti nášho folklórneho klubu Kentoš, Oťas, Anka, Šarkaň na zemplínsky tanec z južnej dedinky Biel v choreografii pána Quittnera, tento tanec si vyslúžil niekoľko potleskov aj počas tanca. Na scénu prichádza naša Maruška, aby vyplnila čas nášho prezleku svojím spevom. Chlapci prichádzajú spoza paravánov spevom, za ktorý sa nemusí hanbiť ani riadna spevácka skupina a hneď nasleduje Višňovského verbunk, v riadnom tempe. Záverečný obraz verbunku vydupávanie „ Šidzem, šidzem, šidzem raz... „ prehlušuje potlesk a príchod žien, ktoré nás chlapcov vyhadzujú z javiska a preberajú svoju iniciatívu svojími ženskými karičkami zo Sačurova, je to veľmi náročný tanec, pretože je celý spievaný, pomáhali pri speve aj dúfam že budúca spevácka skupina, Biba, Sveťa, Vierka a Maruška.

Naše ženy boli vraj famózne vo svojom tanci, síce som ho nevidel, ale verím nezainteresovaným divákom. A nakoniec o tom svedčí aj búrlivý potlesk. Prichádza záverečný tanec prvej časti zemplínske Parchovanské čardáše. Dynamický a pohľadný tanec Vladka Michalka v našom prevedení privádza divákov do tranzu. Počas tanca je spontánny potlesk, posledný tón tanca. Pot mám všade ,pery slané, úsmev na tvári, pretože pri tomto potlesku sa ani ináč nedá. Ešte jedna opakovačka, výkriky v hľadisku, je to fajn. Asi to bolo dobré. Opona sa zatvára . Ale len na 15 minút. Prezliekame sa trocha vody utrieť pot a poďme do druhej časti. Telo si trocha oddýchlo a ideme von z tancom z Čirča, ktorý postavil Slavo Ondejka. Emil Jacko ako rodák z tejto obce vychádza hrajúc na harmonike s Ferkom primášom a mužským spevom celá partia chlapcov na javisko, skoro sme ho rozdupali, do nášho tanca zasa vošli dievčatá svojou karičkou a po lyrickej Krucenej nasleduje dynamický čardáš a Dribna. Klaniame sa potlesk už berieme ako samozrejmosť. Dúfam, že naši diváci nie a potleskom prejavujú ozajstnú radosť.

Opäť prezlek, zotretie potu, a ide sa na rusínsky tanec „ Hura „ z Jakubjan, tanec na menšiu formu rozpumpovaný,  divákom sa páčil stvoril ho Laco Bačinský. Hneď za ním ďalšia menšia forma tanec zo šarišskej obce Fintice realizátorka Danka Kavalcová ho nazvala „ Do šafľika „ . Zasa sa prezliekame, počas prezleku naša hudba hrá svoje nacvičené číslo, že sa perfektne vydarilo potvrdzujú to diváci dlhým potleskom. A je tu finále, ktoré začíname šarišskými tancami v naštudovaní Vladom Michalkom. Úvod „ Krucena „ pomaly stupňujúci sa tanec so spevmi a peknými tanečnými útvarmi, diváci chcú tlieskať pri závere tanca, ale to už Rasťo si rozkázal pred muzikou pokračovanie raslavických čardášov. Hovorím si ešte 5 minút a koniec. Už vôbec nevnímam po tvári tečúci pot, počúvam len hudbu a svoju tanečnicu Magdalénku vediem po javisku sem a tam ako si to žiada choreografia. Blesky fotoaparátov akoby predznamenávali koniec predstavenia. Teraz. Potlesk, výkriky, šťastné naše tváre nás tanečníkov, poklony a opakovačka. Ide to všetko samo. Diváci vstávajú a potlesk neutícha. Ešte jedna klaňačka a ešte jedna opakovačka. Sme šťastní, na jednej a verím že i na druhej strane javiska. Je koniec. Koniec jednej ťažkej a náročnej etapy v živote jedného omladeného klubu folkloristov seniorov.

     Prichádzajú gratulanti. Prejavy obdivu, vyzdvihovanie výkonov, proste samé superlatívy, celá Omladina sa teší usmieva sa a preberá darčeky. Záverečný spev „ La la lala...“ vyprevádza našich vďačných divákov von z divadelnej sály do predsália, kde všetci dostávajú pohár vína, v tom prichádzame my účinkujúci a postupne prijímame gratulácie od známych i neznámych. Je to fantastický pocit a možno že aj pre tento pocit sa oplatí účinkovať v hocijakom odvetví či už kultúry, alebo športu. Nie je hádam nič krajšie ako rozdávať ľuďom radosť. A tejto radosti medzi našimi fanúšikmi bolo naozaj dosť.

    Prezliekame sa zo spotených krojov do slávnostných oblekov, pretože naša sláva ešte neskončila. Postupne prichádzame na recepciu, na ktorej už hlúčikoch debatujú naši hostia. Vďaka Vám pani Urbanová za pochvalné slová, veľmi si vážim otvorený prejav pána Hvižďáka, ktorý jednoducho ale výstižne pochválil  náš výkon slovami, že takto sa má robiť folklór. Predstavte si, že náš program zhliadla aj taká celebrita akou nesporne je svetový spevák pán Peter Dvorský, zúčastnil sa nášho pohostenia a pri vzájomnom rozhovore nešetril slovami chvály a dal si podmienku, že pri akomkoľvek najbližšom predstavení chce byť prítomný ako divák. Naši priatelia zo seniorskych folklórnych súborov Družba z Trenčína, Mostár z Brezna a OldšavaUherského Brodu, ŤaskovcamiOrgoniny, Martinom Kosčom a Lojzom Štofegom zo Svojiny sa veľmi ťažko lúčili pretože ich zážitok bol vraj veľmi silný a tešia sa na najbližšie stretnutia. Celý večer ba čo celú noc sa tvorili hlúčiky s pánom Štefanom Mrázom, Vladom Urbanom, Dodom Buričom z Národného osvetového centra z Bratislavy, Ervínom Vargom zo SĽUK-u tanečníkmi zo Železiaru, Borievky. My Vám všetkým ďakujem za vaše pochvalné slová, ktorá nám dávajú jednoznačnú istotu, že to čo robíme robíme dobre.

    Zábava pokračuje, rozhovory neutíchajú. Všetko sa hodnotenie sa veľmi dobre počúva, je to krásny pocit. Narodeninovú tortu režeme spoločne všetci, je taká veľké že ušlo sa z nej všetkým. Však aj výročie dosť veľké na seniorsky súbor. Ani sme si nevšimli a svitá. Prichádza nový deň. Za nami všetkými je deň plný úspechov, plný radosti a šťastia.

    Odchádzam domov opäť je májové ráno, slnko vychádza, vôňa rozkvitajúcej prírody ma nadnáša a povzbudzuje. Je to však iné ráno ako včerajšie, pocity sú neopísateľné.

    Je koniec ale zároveň aj začiatok novej epochy.

   Ja všetkým bez rozdielu ďakujem a prajem do novej päťky veľa zdravia a pohody.

 

 

 

 

      Premiére predchádzala ešte generálna krojovaná skúška v obci Sokoľ, kde sme zistili, čo je ešte potrebné doladiť a upraviť. Slávnostný program pri príležitosti 5 – teho výročia vzniku folklórneho klubu Omladina, prebiehal  pred vypredaným hľadiskom, v ktorom boli všetci naši rodinný príslušníci, priatelia a známi, predstavitelia mesta, ministerstva kultúry a ďalší milí hostia. Program  sa páčil, o čom svedčí dlhotrvajúci potlesk. Dostali sme pri príležitosti viaceré pamätné listy, ocenenia a darčeky.

 

     Turčianske slávnosti v Blatnici, bol ďalší náš krok k prezentácii nášho kolektívu na Slovensku. Tento folklórny festival sa konal v peknučkom prostredí hôr, pri ústí do Gaderskej doliny.  Návštevníci festivalu neboli navyknutý na temperamentný, dynamický východoslovenský folklór. Preto sme mali úspech v širokej verejnosti.

     V mesiaci jún sme absolvovali festival Casovia fest, v ktorom tradične sme boli neoddeliteľnou súčasťou programu.. Je treba podotknúť, že naši chlapci sa opäť stali majstrami Slovenska v jedení bryndzových halušiek. V celkovom hodnotení im ušlo tretie miesto iba o vlások.

     Po ťažkej práci má byť aj zaslúžená odmena a tá prišla v podobe atraktívneho zahraničného zájazdu na Kanárske  ostrovy. Cesta bola dlhá, avšak veľmi zaujímavá. Autobusom do Viedne, odtiaľ lietadlom do Madridu. Po štyroch hodinách čakania na letisku, zase lietadlom do mesta Las Palmas, kde nás už netrpezlivo očakával náš kamarát Jožko Rácz, ktorý nám zájazd vybavil a zároveň nám robil sprievodcu a tlmočníka. Zúčastnili sme sa medzinárodného festivalu v Ingeniu a po týždni sme sa presunuli na ostrov Lanzarote, kde sme taktiež boli prvými účastníkmi 1. ročníka miestneho folklórneho festivalu.

 

Priebeh festivalového žitia na Kanárskych ostrovoch.

Omladina - Kanárske ostrovy

V sobotu 2. augusta nad ránom sme sa vrátili z nášho folklórneho zájazdu na Kanárskych ostrovoch. V mestečku Igenio na ostrove Gran Canaria bol medzinárodný festival pod záštitou CIOFF organizovaný kolektívom nadšencov folklóru. Pozvali na tento festival širokú škálu folklóru celého sveta. Svoje umenie predviedli zástupcovia krajín z Južnej Kórey, Gruzínska, Grécka, Palestíny, Peru, Senegalu, Srbska, Španielska, Uzbekistanu a nášho skromného kolektívu zo Slovenska. Bola to pestrá zmes krojov a tancov, ktoré vytvorili naši predkovia na celom svete. Po prílete na letisko v meste Las Palmas už nás netrpezlivo očakával niekdajší člen viacerých košických súborov, muzikant na violončelo, ktorý už dvadsať rokov obýva tento ostrov a účinkuje v miestnej filharmónii - Jožko. V našom kolektíve boli ešte piati členovia, ktorí s ním spoločne v bývalom súbore Dargov účinkovali. Bolo to milé stretnutie o polnoci, ktoré nám dodalo po únavnej ceste energiu a istotu, že bude o nás dobre postarané.

Omladina - Kanárske ostrovyJe ráno, prebúdzame sa v cudzom prostredí, pozeráme von, fúka vietor, obloha je posiata mrakmi, pozeráme - kde sme to? Okolo všade palmy, kývajúce sa vo vetre, na jednom obzore vlnami sa valiaci oceán, o 180 stupňov týčiace sa hory, bez stromov bez zelene. Dozvedáme sa program, ktorý nás v najbližších dňoch čaká. Vyzerá to na veľmi pestrý program, v ktorom nebudú chýbať prehliadka zaujímavých miest, sprievody a večerné koncerty, či už samostatné alebo väčšie spoločné programy s ostatnými účastníkmi festivalu.

V sprievodoch mestom bolo vidieť farebnosť krojov všetkých zúčastnených súborov, dunenie bubnov Senegalu, zvuk harmoniky a klarinetu Srbska, či blýskajúce sa šable Gruzínskych tanečníkov, a medzi týmto huriavkom zneli naše ľudové pesničky za sprievodu našej muziky. Všade množstvo fotoaparátov, zvečniť si natrvalo túto pestrosť a krásu. Že to bol neobyčajný a hodnotný festival, o tom svedčí aj záujem nielen miestnej, ale aj Španielskej televízie, ktorá z večerných koncertov vysielala priame prenosy.

Večerné vystúpenie v miestnom divadle sprevádzala videoprechádzka krajinou, ktorá začínala vystúpenie. Keď sme spoza portálu javiska sledovali, čo o našej krajine v projektovaných záberoch ukazujú, smiali sme sa v duchu, že domáci konečne vidia sneh a prekrásne hory a lesy. Pretože v tomto predstavení bolo zobrazené celé Slovensko od Bratislavy, cez Trenčín, Banskú Bystricu, Vysoké a Nízke Tatry až po naše domovské Košice. Túto prehliadku sprevádzal španielsky komentár. Asi vystihol veľa o našej krajine, pretože len čo sme vyšli na javisko, hneď nás diváci odmenili potleskom. Je to príjemný pocit. Ďalšie dni sa odohrávali v podobnom duchu, to znamená domáci nám ukázali svoje pekné miesta a my v podvečer sme sa im odmenili zasa temperamentným predstavením nášho pekného folklóru. Jeden z festivalových Omladina - Kanárske ostrovydní sme prezentovali našu národnú kuchyňu pri ochutnávke národných jedál všetkých účastníkov festivalu našou Vianočnou kapustnicou. Chutila tak, že sa z 25 litrov tejto pochúťky nezvýšilo nič. Veľmi pekný pohľad bol na dievčatká z Kórey, keď jedli túto polievku z malých mištičiek ako svojimi typickými úklonmi hlavy hodnotili chuť našej kapustnice. Predstavte si, že na festivale sa nám po slovensky prihovorila dievčina Ivanka z Považskej Bystrice, ktorá prehlásila, že keď si prečítala, že na festivale účinkuje súbor zo Slovenska, nemohla neprísť až z mesta Las Palmas. Počas tejto ochutnávky jedál a súčasne prebiehajúcej školy tanca prebiehala akcia, spojenie cestou internetu v priamom prenose s niekým z domova všetkých zúčastnených krajín. Toto spojenie sa realizovalo na modrom koberci na ktorom boli inštalované rôzne folklórne reminiscencie a živé obrazy. Náš kolektív sa spájal s internetovým folklórnym rádiom Janka Hraška. Bolo krásne vidieť, ako reagovali ostatní účastníci festivalu pri pripojení do svojej krajiny. Záverečný koncert festivalu prebiehal v prísnej réžii španielskej televízie. Koncert sa odohrával v malebnej záhrade pod palmami mestečka Ingenio. Náš kolektív predviedol rezké tance z Raslavíc, ktoré sa stretli so silným potleskom do posledného miesta zaplneným hľadiskom. Finálny obraz festivalu zaznel v spoločnej španielskej ľudovej piesni. KIeď všetky domáce aj zahraničné kolektívy na veľkom javisku svojskou španielčinou spievali tóny tejto chytľavej pesničky, prehlušil ich obrovský rachot s velikánskym množstvom jagajúcich sa svetielok na hviezdami posiatej oblohe - neskutočným ohňostrojom. Nasledujúci deň bol spoločný na pláži. Opäť sme spoznali nových ľudí a nové tradície ďalších krajín sveta. Stisky rúk, priateľské objatia a slová dovidenia odzneli pri záverečnej spoločnej diskotéke. Aj keď náš seniorsky kolektív je nielen vekovo, ale aj výzorovo starší, tieto rozdiely na tomto festivale sa podvedome vytratili. Na tomto festivale bolo všetko, čo v súčasnosti má byť na festivale: prepojenie modernej techniky s tradíciami ľudového umenia, ktoré predviedli účastníci celého sveta, a ktoré organizátori festivalu vkusne a nenásilne ukázali širokej verejnosti nielen na ostrovoch, ale dokonca aj v Španielsku, aby táto laická verejnosť videla a vnímala, že aj takáto krása ešte existuje v našom uponáhľanom svete.

Imi z OmladinyĎalšie dni nášho zájazdu sa odohrávali na neďalekom ostrove Lanzarote. Je to ostrov, ktorý pred 300 rokmi bol totálne zničený výbuchmi sopiek. Pracovitá ruka miestnych obyvateľov pretvorila pobrežie ostrova na oddychovú zónu dovolenkárov. A práve náš kolektív sa zúčastnil 1. ročníka medzinárodného festivalu San Ginés 2008 v mestečku Arrecife. Mali sme tri vystúpenia v rámci festivalu. Náš koncert zhliadli nielen domáci obyvatelia, ale aj oddychujúci dovolenkári na tomto ostrove. Organizátori ako vďaku za predvedený výkon nám ukázali aj vnútrozemie ostrova, ktorý je pokrytý riekami vychladnutej lávy. Prehliadka sopky na jej vrchole bola úžasným zážitkom pre nás všetkých, čo sme o takýchto prírodných úkazoch len čítali. Prišiel som k názoru, že aj keď svetový folklór medzi sebou sa nedá porovnávať, predsa v jednom je porovnateľný. Musia toto umenie robiť ľudia, ktorí ho majú radi a vedia nemálo obetovať na prezentáciu toho svojho umenia. Divák to pochopí a odmení realizátora vďakou a potleskom. Mnohokrát sa nám prihodilo, že po vystúpení prišiel za nami divák a poprosil nás, či sa s ním nevyfotografujeme. Samozrejme privolíme. Uvažujeme všetci spoločne, folkloristi, ktorí sme podobné príhody zažili. Aký význam má takýto snímok pre tohto diváka? Pre nás v kroji je to záber, ktorý možno už v živote neuvidíte, ale pre tohto človiečika, ktorý možno, že ani nevie, kde je Slovensko na mape, je to celoživotný zážitok, že niečo pekné videl a zažil, a práve táto snímka mu to bude pripomínať. A každý takýto záber a zážitok reprezentuje naše Slovensko. Celým svetom otriasa reklama, naša reprezentácia ľudového umenia Slovenského folklóru prispieva k reklame Slovenska v tom najlepšom svetle.

Ani sme sa nenazdali a blíži sa koniec nášho pobytu na Kanárskych ostrovoch. Lúčime sa s naším sprievodcom Jožkom, ktorý nám po celý čas približoval tento pekný kraj rozprávaním o jeho histórii, obyvateľstve, kultúrnych hodnotách a ostatných zaujímavostiach, takým spôsobom, že každý z nás si vytvoril svojskú predstavu o živote na tomto území. Táto predstava vo mne vytvorila dojem, že sa chcem na tieto ostrovy vrátiť opäť.

Nastupujeme do lietadla, kývame si s naším priateľom, ktorý sa nám celý čas venoval, letíme a v hlavách každý z nás podriemkavajúc si preberá zážitky z tohto festivalu, z tejto krajiny a zo stretnutiami s milými ľuďmi, ktorých láska je folklór a všetko, čo s týmto umením súvisí.

Prileteli sme na Viedenské letisko, cestou autobusom na Slovensko po prekročení hraníc sme si spoločne zaspievali národnú pieseň „ Aká si mi krásna...". Veru, aká si mi krásna a krásne všetko okolo nás, keď po 14 dňoch sme zasa videli zeleň, stromy a domovinu, ktorá je naším rodiskom, kde žili naši predkovia, ktorých zvyky uchovávame, ktorých piesne spievame.

 Festival bol vyvrcholením nášho päťročného úsilia, v tvorbe a účinkovaní tohto nového a nezvyčajného folklórneho telesa, ktorý práve v tomto čase má 44 členov.

 

    Neskorá jeseň a košické folklórne dni, sú každoročným vyvrcholením folkloristického roka.  Naše umenie  sme predviedli vo viacerých programoch tohto podujatia. Vrcholom tejto vynikajúcej akcie bol slávnostný koncert v Štátnom divadle v Košiciach. Na javisku sme sa predviedli naším najnovším tancom nazvaným „ Prvý tanec...“. Myšlienka tanca je v stretnutí sa dávnych priateľov po rokoch, ktorých spája jedna spoločná láska, láska k ľudovému tancu a hudbe. Tento tanec  jasne odzrkadľuje našu myšlienku seniorského kolektívu, ktorý dokáže ešte veľmi aktívne  predvádzať a udržiavať folkloristické myšlienky a tradície. Nech nám to teda dlho vydrží a prajme si ,aby zdravie a elán nás neopúšťali.

       

   

« Späť